10-83

V 60-tych rokoch minulého storočia sa na Californskej univerzite robili pokusy s krížením divokej bengálskej mačky (Prionailurus bengalensis, Kerr 1792) a domácej mačky. Úsilie vedcov súviselo  s poznaním, že bengálska mačka je imúnna voči vírusu mačacej leukémie. Vtedy mladá biologička Jean Millová získala mláďa bengálskej mačky, ktoré neskôr spárila s domácim kocúrom. Keď mačiatko dospelo, malo F2 generáciu vo vrhu. Potom, ako jej manžel v roku 1945 zomrel, musela sa odsťahovať z ranča do bytu v meste Claremont v Californii a na dlhý čas sa vzdať tejto záľuby, ktorá ju tak fascinovala. Neskôr sa znovu vydala a začala  spolu s manželom budovať chovateľské zariadenie.

Skontaktovala sa s doktorom profesorom W. Centerwallom, ktorý skúmal čiastočnú imunitu bengálskych mačiek. Tento vedec jej deponoval niekoľko bengálskych mačiek a zároveň ju podporoval v jej túžbe vyšľachtiť nové plemeno s divokým výzorom a krásnou kresbou, ale s vlastnosťami domácej mačky.


1169307489jeanmill

Z prvého párenia vznikla F1 generácia - hybridy mali sklon byť plaché, nervózne, nedotknuteľné mačky, rovnako ako ich divokí otcovia. Okrem toho z prvej generácie hybridní bengálski samci sú neplodní, ale ich F1 sestry sú reproduktívne. V ďalších generáciách sú už samci plodní. F4 - generácia mačiek sa považuje za domestikované zvieratá so spoľahlivými vlastnosťami.

V roku 1984 uznala TICA /The International Cat Association/ ako prvá na svete plemeno bengálska mačka a udelila jej štatút šampióna. U nás najrozšírenejšia organizácia chovateľov mačiek FIFE ju uznala až v roku 1994 a doteraz neuznala striebornú farbu.

Mačky so vzhľadom jaguára sa dostali do celého sveta. V USA sa stali najobľúbenejším plemenom.

No chovateľský program nekončí, stále dochádza k zdokonaľovaniu kresby i telesného rámca. Niektoré chovné stanice už vykazujú veľmi dobré výsledky a toto plemeno nás ešte má čím prekvapiť.

 

normal_imgp1610_1